Blog

Kategórie
 
 
 
 
 
Domáca obuv – od minulosti po súčasnosť (1. diel)

     Azda každý z nás pozná ten slastný pocit, keď si po celodennom zhone obuje doma obľúbené papuče a dopraje svojim nohám zaslúžený oddych. Domáca obuv, ako ju poznáme dnes má mnoho podôb a nie vždy bola ibá výsostnou súčasťou pohodlného domáceho oblečenia. Nahliadnite v tomto miniseriály do milej histórie výroby papúč a ich využitia, až po najnovšie trendy a módne kúsky, ktoré môžete nájsť v obchodoch dnes. Naše prastaré mamy by nám možno vedeli rozprávať, ako nosili vlastnoručne ušité papuče z kusov vlneného súkna (tá teplá, no pichľavá látka z vlny a pletených častí). Ešte aj dnes prebiehajú kurzy takzvaného papučiarstva, ako sa hovorí takejto domácej výrobe papúč, pletených ponožiek či pančúch. Nosenie papúč z plsti - kapcov (materiál, ktorý vznikne spájaním vlny/srsti pôsobením tepla a tlaku) je na našom území doložené od 12. storočia.

 

kapce

Kapce vyrobené zošívaním súkna. Považská Bystrica. Zbierkový fond SNM v Martine (foto P. Jarošová, 2010).

 

Podobne staré sú aj kopytcia - akési hrubé pletené „ponožky“, ktoré sa nosili do kožených krpcov tak, ako to poznáme z historických obrázkov.

 

kopytcia

Mužské kopytcia z bielej, červenej a oranžovej vlny v krpcoch. Čičmany, rekonštrukcia zo začiatku 20. storočia.  Fotoarchív Múzeum ĽUV Stupava (foto R. Albíni, 1967).

 

Niektorí etnológovia predpokladajú, že išlo o výrobok, ktorý sa na naše územie dostal na začiatku stredoveku z južných krajín. Z rozprávania a starých príbehov určite poznáte aj onuce, čo bol kus teplej látky, ktorá sa pevne a dôsledne zakladala priamo na bosé chodidlo a bola predchodcom dnešných ponožiek.) Aby sa predišlo ich premočeniu používala sa častokrát impregnácia z tuku zvierat. Zaujímavosťou je, že do roku 2013 sa onuce používali aj v niektorých armádach (AFG SK, CZ, PL), pričom viacerí vojaci si pochvaľovali ich výborné teplno-izolačné vlastnosti a z prechodu na klasické ponožky mali skôr obavy.

 

balenie nôh do onucí

Spôsob balenia nôh do onucí.

 

Iným typom obuvi, ktorá sa podobala na dnešné papuče boli slovenské váľanice/váľanky, čo bola mužská, ženská, ale aj detská obuv určená na zimu. Vyrábali sa z druhoradej ovčej vlny s prímesou kravskej srsti tak, že sa jednotlivé vrstvy na seba poukladaných vláken za mokra váľali na kuse látky (známejšie ako plstenie). Odtiaľ pochádza aj ich názov. Aj v minunlosti ľuďom záležalo na tom, aby bol ich odev nielen funkčný (možno aj viac ako dnes), ale aj pekný a tak sa ženské a detské váľanky zdobili farebnými nitkami. Muži nosili váľanky sivé, mladšie ženy biele a staršie ženy čierne.

 

súkenné papuče

Vysoké čierno-biele súkenné papuče podľa vzoru z Važca. Výtvarný návrh a výroba Eva Kováčová, 1987. Fotoarchív Múzeum ĽUV Stupava (foto J. Přikrylová).

 

Čo ste možno netušili je, že takéto váľanice sú predchodcami dnešných špecifických topánok, ktoré sú síce nesmierne pohodlné a pri kvalitnejších kusoch aj úžasne teplé, no aj po krátkom nosení sa nevkusne zdeformujú a pôsobia skôr vtipne ako pekne a prakticky. A ich názov „válenky“ je viac poplatný ich vzhľadu ako pôvodnému spôsobu výroby.

 

válenky

Dnešné „válenky“

 

Už ste si asi stihli všimnúť, že papuče najprv vôbec neslúžili ako domáca obuv. Boli plnohodnotnou alternatívou napríklad ku koženým topánkam, ktoré boli vo viacerých obdobiach pre bežných ľudí nedostupné. Obrovskú úlohu zohrával spôsob spracovania materiálu, z ktorého boli papuče zhotovené a predovšetkým samotným materiál určoval kvalitu a vlastnosti obuvi, ktorá mala svojmu nositeľovi prinášať teplo a pohodlie. Práve rôznym materiálom sa budeme venovať v ďalšej časti tejto série. Veríme, že ak ste sa v článku dozvedeli niečo nové a zaujímavé podelíte sa o oň zdieľaním aj s vašimi priateľmi ;)

 

 

 
 

Barefoot - áno, či nie?     

     V poslednom čase sa nás rodičia často pýtajú na problematiku barefoot obuvi a o tejto problematike medzi sebou aj pomerne intenzívne diskutujú. Tento posilňujúci sa trend má, vlastne ako každý nový trend, svojich neochvejných zástancov, nerozhodných a opatrných pozorovateľov zháňajúcich fakty a argumenty, ale aj skeptických a zarytých odporcov. Navyše je tento trend masívne marketingovo a reklamne podporovaný (žiaľ niekedy až účelovo) predajcami a výrobcami, ktorí na túto vlnu „naskočili“ a na barefoot obuv nedajú dopustiť.


   Ako to teda vlastne je? Je to zdravá móda alebo úspešný marketingový ťah? Pre nás, ako výrobcu detskej obuvi, nie je jednoduché zaujať k tejto problematike jednoznačné stanovisko, aj keď sa v tejto brandži považujeme za odborníkov a navrhovaniu a výrobe obuvi z pohľadu zdravého obúvania detí sa venujeme už desiatky rokov. Nakoľko barefoot obuv nevyrábame, (aj keď to neznamená, že naša obuv nie je pružná, mäkká a ohľaduplná k detskej nohe), každé naše spochybňujúce alebo negatívne stanovisko, resp. vyjadrenie, by mohlo byť chápané tak, že si len „prihrievame polievočku“ a v rámci diskusie by nás protistrana mohla napadnúť, že naše tvrdenia sú účelové a ničím nepodložené. Preto sme sa potrebovali v našom stanovisku oprieť o vyjadrenie nejakej zásadnej autority. Pre nás je takouto autoritou Česká obuvnícka a kožedělná asociácia v Zlíne (ČOKA) so širokým zázemím odborníkov, znalcov, ortopédov, pediatrov, Univerzity T. Baťu atď., ktorá vydáva certifikáty o zdravotnej nezávadnosti obuvi a Licenciu na používanie ochrannej známky „Žirafa“ a "Česká kvalita“ a s ktorou v oblasti zdravého obúvania detí dlhodobo spolupracujeme. Teraz sa konečne po mesiacoch úsilia ľady pohli a v prvom čísle dvojmesačníka „Svět textilu & obuvi” (leden/únor 2016) uverejnila pani PhDr. Vlasta Mayerová, tajomníčka ČOKA Zlín, článok „Lékaři varují“, ktorý je práve zameraný na problematiku barefoot obuvi. Článok je pomerne rozsiahly a nie je možné ho v rozsahu tohto príspevku celý citovať, ale uvedieme aspoň základné myšlienky a úryvky z vyjadrení odborníkov :

- Barefoot obuv bola pôvodne určená predovšetkým na beh na prírodných mäkkých povrchoch s typicky oddelenými prstami. Ponuka sa však dávno rozšírila aj na obuv pre bežné nosenie a to vrátane detskej obuvi. Vplyvom masívnej reklamy a marketingu sa z toho stala módna záležitosť a rodičia ich deťom kupujú, aj keď sú enormne predražené. Táto obuv je často odporúčaná ako obuv vychádzková, ale aj domáca, vlastne je vhodná na „každé použitie a účel“ a dieťa by ju malo nosiť čo najdlhšie. Podľa reklamy sú predsa zdravé a pre rozvoj detskej nohy tým pádom „najvhodnejšie“! Lenže je to naozaj tak? Odborníci a výsledky rôznych štúdií, ktoré skúmajú u detí dopad používania barefoot obuvi na stav nožnej klenby, kĺbov a väzív pred nimi v poslednej dobe skôr varujú.

- ČOKA riešila jeden podnet zo strany sklamanej spotrebiteľky ohľadom detskej barefoot obuvi a nechali si na predmetnú obuv zhotoviť  znalecké posudky od popredných odborníkov v ČR. MUDr. Tomáš Janečka, primár ortopedického oddelenia Krajskej nemocnice Tomáša Baťu v Zlíne vo svojom posudku uvádza: „Predmetnú obuv nemožno hodnotiť podľa štandardných kritérií zdravotne nezávadného obúvania pre detskú obuv. Podľa týchto kritérií ju možno odporučiť len na veľmi krátkodobé nosenie“.

MUDr. Vladimír Holoubek, ortopéd a pediater, ktorý zastupuje aj názor Českej podiatrickej spoločnosti, je vo svojom posudku ešte striktnejší: ... „Podľa môjho úsudku obuv nie je určená pre celodenné nosenie, naopak, pri celodennom nosení môže detskú nohu poškodiť ...môže dôjsť prípadne aj k vývoju deformít“. A aký je záver znaleckého posudku MUDr. Michala Matějíčka? „Z hľadiska koncepcie predloženej obuvi môže ísť o obuv do vody. Vzhľadom k materiálovej kompozícii a stavbe obuv nepovažujem za vhodnú pre denné nosenie“.

 Domnievame sa, že k tomuto záveru už nie je nutné čokoľvek dodať. Naše odporúčanie rodičom malých detí preto vychádza zo získaných skúseností a záverov XIV. medzinárodného pediatrického sympózia v Brne. Všade tam, kde dieťa môže chodiť naboso, tak ho nechávajte chodiť naboso – na prípadnú ochranu stačí aj len pevnejšia protišmyková ponožka. Vhodná je chôdza naboso po tráve, machu, piesku, oválnych kamienkoch. Na mestskú dlažbu, asfalt, betón a ďalšie rovné tvrdé povrchy však odporúčame detskú nohu obúvať do zdravotne nezávadnej obuvi, ktorá detskú nohu nielen ochráni, ale ju podporí aj v jej prirodzených funkciách. Obuv by mala byť vyrobená z prírodných materiálov, ktoré sa najlepšie prispôsobujú anatomickému tvaru detskej nohy, s pružnou stielkou a podošvou dostatočne ohybnou v prednej časti pod prstovými kĺbmi a s dostatočne tuhou výstužou obuvi v päte - opätkom, chrániacim päty pred nežiadúcim vychyľovaním do strán (valgózne „X“ päty alebo varózne“O“ päty). A hlavne je dôležité kontrolovať veľkosť detskej obuvi, či dieťa z nej nevyrástlo!

                                                                                               

                                                                                                         Ing. Vojtech Račko
                                                                                                konateľ RAK spol. s r. o.

Použité zdroje:

- Svět textilu & obuvi, leden/únor 2016, „Bosé obouvání“ Ano,či ne? Lékaři varují,PhDr. Vlasta Mayerová

 

 

 

Popispostavenie pätových kostípostavenie pätových kostí 2

foto: internet


 
 

 

blog

Pokiaľ si vyberáme správnu obuv my dospelí, tak je to väčšinou otázka pár sekúnd, kedy si v e-shope vyhľadáme model príslušnej farby a značky, ktorý preferujeme. Navyše, veľkosť našej nohy nám už nejaký ten rok ostáva na rovnakých hodnotách, preto aj v tejto oblasti si poradíme ľavou zadnou. Horšie je to však v prípade našich ratolestí.. :-)

 
 
 
 
Vesty
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Plná (Desktop) verzia